Logo Utulok.skVirtuálny útulok pre psov, mačky a iné domáce zvieratá
späť

3-ročné dieťa na ceste? 

Necháte svoje malé dieťa bez dozoru na ulicu? Pobehovať po ceste, medzi autami?

Hlúpa otázka, však?! Ale psov vidíme na uliciach a cestách hodne, bez dozoru...

Nehoda, zrazenie autom je logický následok. Zranené zviera, poškodené auto, šokovaný vodič (ak...)

Poranené zviera dovezú do útulku. Zriedka sa nájde neskôr majiteľ... celá starostlivosť prechádza na útulok, t. j. dobrovoľníkov občianskych združení.

V Komárne a okolí často behajú psi po chotári, po obciach a mestách. Idúc z Bratislavy do útulku v Komárne je pravidlom vidieť na kraji cesty zabité zviera. 

Po nepeknom stretnutí psa s autom trpí najčastejšie panvová kosť. Zlomenina jednej alebo oboch je takpovediac klasika. Rozsah a stupeň závisí len od rýchlosti auta a veľkosti psa...

Peggy, už nie celkom mladá fenka, hľadala útočište pred útulkom v Komárne. Zdržiavala sa pred útulkom, spávala v provizornej búde pred vchodom, zobrala si ponúknuté žrádlo, ale chytiť sa nedala. Zrejme zlé skúsenosti s rukou človeka... Po dvoch týždňoch bola vedúca útulku  úspešná, fenku odchytila a uložila do koterca so zvieratami, ktoré v noci strážia, t.j. majú otvorený koterec. Nuž, úspech netrval dlho, ráno ostala po Peggy len podhrabaná diera v plote... Podvečer sa zase blížila, ako zvyčajne, veď domov asi nemala. Žiaľ, tento deň jej bol osudný. Škrípanie bŕzd, tupý náraz, auto v diaľke, Peggy poranená na ceste.

Zviera v šoku prevzala vedúca útulku a utekala s ňou k veterinárovi. Hneď na druhý deň potom do Bratislavy, k špecialistovi v  P. Biskupiciach. Rentgen, pohovor, Peggy ostala v narkóze, lebo bola potrebná okamžitá operácia. Trvala niekoľko hodín a stála niekoľko tisíc... Zlomená panva, prietrž brušnej dutiny, vnútorné krvácanie, veľká tržná rana na stehne.

 Po operácii som ju zobrala ku mne domov. Peggy nesmela chodiť, na potrebu som ju nosila do záhrady. Podliate bruško napuchlo, tekutina z rany sa nahromadila v podkoží, všetko ju bolelo. Nevedela som ani ako ju chytiť bez ublíženia operačných rán. Veru sme obe ochkali, ja od námahy, ona od bolesti. Neraz som myslela, už-už sa mi vyšmykne a padne na zem. Jej 11 kíl nebolo pre mňa hračka. – Neskôr som dostala dobrý tip – postroj, za ktorý ju budem môcť prichytiť, ako na hák... To pomohlo, tých 6 týždňov sme pomaly ale iste zvládli. Medzitým síce praskla šitá rana na stehne, denne ju bolo treba vymývať... Peggy všetko krásne zvládala, každým dňom mala menej bolestí, po týždňoch smela urobiť prvé krôčky na vlastných – aj duševne rozkvitla, získala som jej dôveru, často sa usmievala, áno, Peggy sa vedela smiať... Jej príbeh v nemeckej verzii mojej stránky jej nakoniec doniesol šťastie – čítala ho záujemkyňa o adopciu, dnes je Peggy už 2 mesiace vo Viedni. Spolu s troma ďalšími psami, všetci útulkoví, v rodine, na gauči, majú ju radi, majú s ňou trpezlivosť, lebo sa veľa musela učiť...

 HAPPY END pre Peggy

DACKY ešte na Happy end len čaká...

Aj túto malú jazvečíčku zrazilo auto na ceste v okolí Komárna.  Špinavé, zafúľané klbko psa v bolestiach uložili najprv u doktora ku kúreniu. Ako prvé teplo a lieky proti šoku. Potom diagnostika, t.j. rentgen. Keďže špecialista v Bratislave bol odcestovaný, zrentgenovali ju v Komárne. Výsledok: zlomená panvová kosť, odporučenie: kľud, klietkový režim, nechodiť, zlomenina by sa mala zrásť sama....

 Nuž, nezrástla sa... Agnes opatrovala Dacky,  nosila ju von z unimobunky, kde vegetovala v prepravke, Dacky krivila ksichtík, bolo očividné, že mala stále bolesti, ešte týždne po úraze. Po 5 týždňoch nebolo na čo čakať, termín v Bratislave,  narkóza, rentgenové vyšetrenie.

Realita bola krutá... Pôvodná diagnóza nebola presná, prvý rentgen nedostačujúci. Totiž, ako vysvetlil chirurg v Bratislave, úrazy panvovej kosti treba rentgenovať aspoň v dvoch úrovniach. Len tak sa dajú rozsah, terapia a prognóza správne určiť. U Dacky nestačil klietkový režim. Zlomenina na jednej strane potrebovala rýchlu chirurgickú korektúru. Teraz, po 5 týždňoch, sa dalo už len ratovať: zlomenina sa posunula, operatívne musela byť odstránená hlavica panvového kÍbu, aj kostný proťajšok bolo treba narezávať... ťažká drahá kostná operácia. 

 stav zlomeniny po 5 týždňoch zhoršený! 

Agnes dvakrát hlboko prehltla a Dacky ostala hneď v narkóze – zoperovali ju. Po operácii prišla na kľudový režim ku mne. Dacky váži len 5 kg, dôležitý fakt, lebo ju bolo treba takisto nosiť na vyprázdnenie mechúra a čriev von. Chvíľu to šlo, až mi seklo v krížoch... nešlo o tú váhu, skorej o to hlboké zohnutie, keď som Dacky zdvíhala zo zeme.

Tak nosenie prestalo, klietku blízko k dverám, Dackine postroj, vodítko a venčenie po pár krôčkoch hneď za dverami. Šlo to. Aj tak obdiv, čo všetko sú zvieratá schopné zvládnuť!

 Dacky má teraz 3 mesiace po úraze a 7 týždňov po operácii. Chodiť už smie, šprintuje na troch nohách, tú operovanú samozrejme ešte šanuje. Pomaly, opatrne sa o ňu opiera a ja dúfam, že sa čoskoro rozchodí. Totiž,  je tam ešte určité riziko poranenia ischiasového nervu, bez neho by bola labka nefunkčná a skôr-či neskôr hrozila amputácia... Ale dúfajme, že je to len teoretické... 

Šťastie v nešťastí mal Gregory.

Mladý krásny veľký pes, odrastlejšie šteňa, behalo po uliciach Komárna.  Hlavná štvorprúdová tepna mu bola osudná, šoféri ohľad neberú... často ani nemôžu bez ohrozenia vlastnej bezpečnosti.

Poraneného psa priviezli kam? – do útulku, samozrejme. Agnes neváhala, naštartovala privátne auto s 500.000 km na tachometri – aby nedošlo k nedorozumeniu, služobné auto neexistuje... Gregory mal šťastie: špecialista v hlavnom meste bol ihneď k dispozícii. Rentgen v narkóze, klasicky zlomená panva, obojstranne,  na jednej strane bolo treba operovať.

 Zlomenina bola fixovaná šraubami, Gregory prepustený do kľudového režimu. Jeho 18 kg som zdvíhať nemohla, išiel späť do útulku.

 Agnes, útla žena stredného veku, útulok je jej srdcová záležitosť... operovaného psieho mládenca vláči denne niekoľkokrát... Uložila ho do veľkého transportného boxu, obložila prekážkami, aby nevyliezol a vykladá ho vlastnoručne: najprv ako vrece cementu von z unimobunky, potom na postroji s podopretím bruška na pár quasi krôčkov po vonku.

 Nemyslite si, že sa pes na povel vyvenčí... nie, to sa koná hlavne v unimobunke, čiže vláčiť a čistiť, niekoľkokrát denne.

Po 6 týždňoch sa musia šrauby vybrať, opäť narkóza, operácia, lieky, bolesti, prevoz – a výdavky! 

Apropos výdavky. Útulky nefinancuje štát ani mestá, ale občianske združenia idealistov. Drahé operácie urobia vždy dieru do aj tak úzkeho rozpočtu. 

Ešte raz: necháte trojročné dieťa behať bez dozoru po uliciach? Schopnosti psa zorientovať a prispôsobiť sa dopravnej situácii zodpovedajú tým 3-ročného dieťaťa...

Prečo potom dovolíte, že Váš pes behá po uliciach bez kontroly???

 Y. Neumannová, 20. 5. 2007