Pes terapeut

Psík Bobo allias Bard, jeden z trnavských zverencov, našiel domov u pracovníčky Geriatrického centra vo Viedni. Bola som nadšená veľkorysým zariadením a rozhodla som sa, že sa podelím o zážitky... 

Mesto Viedeň má 1.650.000 obyvateľov a pre nich 11 geriatrických centier, v ktorých býva 5.500 starých občanov, kde pre nich pracuje 5.300 pracovníkov...

Prvé zariadenia tohto typu vznikli vo Viedni už v roku 1904. Slúžia starým ľuďom, ktorí sa už nevedia postarať sami o seba resp. ktorých rodina nevládze zaopatriť doma. Popri 24-hodinovom odbornom service pre stálych obyvateľov týchto centier ponúkajú aj krátkodobý a dovolenkový service pre rodiny, ktoré sa starajú o svojich nevládnych seniorov doma.

Pobyt v takomto zariadení sa hradí z dôchodku a prípadného majetku seniora, aj rodinní príslušníci musia prispieť. Tam, kde tieto zdroje nestačia - a veru je tomu tak často - pripláca mesto.

 Nášho bývalého trnavčana psíka Barda som navštívila v tomto centre

7-ročná zlatá retrieverka Sarsi a najnovšie teda aj Bard sprevádzajú paničku, sociálnu pracovníčku s psychologickým vzdelaním, denne na pracovisko a trávia s ňou tam celé dni. Nie len tak trpení a spinkajúc v pelíšku... nie, majú konkrétnu úlohu: sú psy terapeuti. Bard sa ešte len zaúča. Bez nátlaku, len to, čo sám chce a čo sa dá využiť pri práci s pacientami seniormi, ktorých telesné a duševné handicapy priviedli do izolácie a núdze. Bard sa musí stretnúť s odlišnými pohybovými zvykmi, zvyknúť si na vozíček pre postihnutých, barle a iné pomôcky na chodenie. Mimochodom, vozíčky na elektrický pohon vidieť v tomto modernom centre prakticky na každom kroku... nečudo, veď areál je obrovský a pri snahe ponechať seniorom samostatnosť sú všade označené rampy pre obyvateľov na 4 kolieskach.  

Zakladateľka terapie za pomoci psov v tomto centre je jeho riaditeľka Dr. E. Fuchswang. Po skončení základného výcviku obdrží Bard plaketu o jeho absolvovaní s titulom pes-terapeut. Potom podstúpi vyššie "štúdium" podľa americkej metody s diplomom... 

Terapia za pomoci zvierat, v tomto prípade psov, má za úlohu preklenúť emocionálne zábrany seniorov a pomôcť im opustiť izoláciu z ich vnútorného sveta, prejaviť sa citovo, obrátiť sa opäť reálnemu svetu, nadviazať kontakty a žiť hodnotným seniorským životom, v relácii k osobným možnostiam. Milý vyrovnaný psík vylúdi úsmev na zošúverenej tvári, ruka seniora sa snaží pohladkať psíka, pritúli si ho k sebe - všetko dávno zanedbané schopnosti. V zabudnutosti vegetujúci staručkí ľudia sa začínajú usmievať - to je už želaný výsledok a začiatok ďalších pokrokov.

  Bard s paničkou v pracovni, v pozadí „pracuje“ pacientka...

  ide sa do služby… 

 záhon pre pracovnú terapiu

venčenie ani hra neprídu nakrátko

                                                                                                                                   Y. Neumannová, 1.07.02007