Logo Utulok.skVirtuálny útulok pre psov, mačky a iné domáce zvieratá
späť

Fanny

Osud chcel ináč...

Vôbec nie je zriedkavosťou, že sa v útulkoch ocitnú čistokrvní psíkovia, aj malopočetné rasy. Väčšinou sú to chovné zvieratá, ktoré z rôznych dôvodov nespĺňajú pôvodný účeľ. Teda neprinášajú profit komerčným množiteľom. Chovatelia to nie sú, tento pojem rezervujem pre vážnych kynológov, ktorí sa venujú chovu vybranej rasy podľa všetkých predpisov a stanov. Hoci, kto vidí plné útulky, má aj o chovateľstve, teda produkovaní ďalších psov, kritickejšiu mienku.

Sú teda množitelia, ktorí si zaobstarajú fenku a psíka tej-ktorej rasy (alebo aj viacerých práve módnych rás) a množia. Nie je to ťažké, príroda im pomáha. Nechajú párik spolu a dosiahnu dvakrát do roka potomstvo. Šteniatka vychováva matka. Ich opatera je ponechaná na matku prírodu, často nie sú splnené ani len najjednoduchšie veterinárne úkony ako je odčervenie, o očkovaní ani nehovorím. Ale nechcem byť taká... sú aj zaočkované šteniatka, ktoré sú čoskoro v ponuke inzerátov v médiách, kde môžete kúpiť od A do Z všetko. Alebo sú ponúknuté výkupníkom, ktorí ich predávaju do cudziny. Za babku, v porovnaní s cenami, ktoré sú pre čistokrvné šteniatka v cudzine dosiahnuteľné.

Hanbím sa, keď čítam o transportných škandáloch, keď colná polícia za hranicami objaví transportér plný malých šteniatok, je ich na desiatky, niektoré štrapy cesty neprežijú... Nechápem, že nie je možné zaraziť túto hanebnú činnosť.


Kto bola Fanny? Francúzska buldočka, ocitla sa v útulku na juhu Slovenska, v zlom stave, vychudnutá, zanedbaná. Nebola stará, možno 3 ročná, mliečne žľazy neboli až tak vylajdané ako zvyknú byť u vyradených "chovných" fenkách, ktoré vrhajú dvakrát do roka. Až časom vychádzali na javo fakty, ktoré naznačovali, prečo ju už niekto nechcel. Jazva po cisárskom reze, dosť neodborne pozošívané bruško. Hlavný dôvod bol ale zrejme nález na ušiach: tumory karfiólového tvaru, tzv. Papilloma virus ako pôvodca. Tie bolo treba liečiť a chirurgicky odstrániť. Výdavky tohto typu nie sú kalkulované u množiteľov módnych rás...fenka sa ocitla na ulici, vyhodená dvojnohým tvorcom sveta...

V útulku sa o ňu maximálne postarali, rýchlo sa stala miláčikom osadenstva.Výrastky v ušiach bolo treba riešiť, dva menšie chirurgické zákroky absolvovala bez problémov. Ale čakala ju veľká operácia, definitívne, dôkladné odstránenie útvarov. Prach vo veľkovýbehu jej neprospel, uši boli zapálené, ani na ne nepočula. Tak žila vo veľkej psej skupine štyri mesiace.

Kde bolo tam bolo... nemecká kolegyňa, ochranárka zvierat, má slabosť na buldočkov. Pred rokom už adoptovala mladého buldočka s ťažkou rastovou vadou predných končatín, nechala ho v Nemecku operovať za veľké peniaze, psík chodí, pred operáciou sa mohol len plaziť... Keď objavila Fanny na internetovej stránke útulku, neváhala a požiadala o jej adopciu. Nemala to ľahké. Pochybnosti na slovenskej strane boli veľké, útulkárom nešlo do hlavy, prečo sa niekto tak zaujíma o zvieratko, podujme sa na osobnú návštevu z tej diaľky. Ale nakoniec zvíťazil súdny rozum, adopcia bola dohodnutá, začipovaná Fanny s EU pasom sa vydala na cestu.


Tu som na niekoľko dní vstúpila do jej života. Pôvodne pripravená cesta do Nemecka nebola zo zdravotných dôvodov možná. Fanny maximálne vystresovaná, v transportnom boxe dýchala zrýchlene, ako píľa, bez prestávky, v kuse. Buldočky majú počuteľné dýchanie, ale v tomto prípade to na šesť až osemhodinovú cestu jednoducho nešlo. Fanny prišla ku mne. Trpezlivo sa nechala okúpať, drhnutie liečivým šampónom sa jej očividne páčilo. Zakutala som ju do diek, ba fénovala, čoskoro vyschla.

Denne sme chodili k veterinárke, denne jej musela vyplachovať zanesené, zapálené uši. Antibiotiká, lieky proti zápaľu a bolesti.

Fanny v domácej starostlivosti pookriala Prvé dni nechcela ostať sama, ani s mojimi fenkami. Plakala, kvílila, dožadovala sa ľudskej spoločnosti. Stačilo, že som zmizla na poschodie, ona ostala ako pribitá na mieste, kde ma naposledy videla a čakala, celá napätá, kedy sa konečne vrátim. V noci som ju uložila do pelieška v obytnej kuchyni. Sotva som ležala v posteli, počujem odtiaľ podozrivé zvuky, niečo padlo na zem, zarachotilo. Keď som zapálila svetlo, skočila práve Fanny zo stola, kde robila v mojej neprítomnosti poriadok...


Taká malá gulička na krivých nožičkách, s okrúhlou tváričkou, veľké detské očiská. Akosi nechce človek veriť, že tento psík vie takisto rýchlo a šikovne behať ako každý s normálnymi nožiskami. A ako to vedela! Pridala plyn a futašovala. Hlavne keď sa rysovala plná miska...

S mojou mladou fenkou sa začala hrať, tá staršia sa na ňu dívala ako na akési čudo. Ale to naj-naj bolo pre Fanny byť v blízkosti človeka. Jej snaha o blízkosť bola temer vlezlá, vždy podávala hlavičku a tešila sa každému pohladeniu.

10 dní sme trénovali cestu v prepravnom boxe veľkosti XXXL, tak pre dospelého labradora. Zvykla si, autom cestovala aj tak vyslovene rada. Jej presťahovanie do Nemecka, k paničke, ktorá už na ňu túžobne čakala, bolo teraz možné.

Už prvú noc spala s paničkou v posteli... mala u nej raj na zemi, ale žiaľ, len niekoľko dní... Tumor v uchu sa masívne vyhrotil, zápaľ sa prejavil silným hnisaním, chirurgický zákrok bol nutne potrebný. Nikto netušil, že ju položí na lopatky... CT v narkóze a operácia trvali viac ako 5 hodín. Fanny dodýchala... reanimácia a umelé dýchanie deň a noc, až bolo treba rozhodnúť. To strašne ťažké rozhodnutie, vypnúť prístroje, keď nie je nádej.

Fanny je za dúhovám mostom. Jej krásny nový život, bez strádania, s ľudskou láskou a starostlivosťou, začal a skončil. V jej vienku to bolo tak písané...


Y. Neumannová, 18. 5. 2009


Fanny

Unser kleine Fanny hat leider den Kampf verloren, ist nach nur 5 schönen Tagen über die Regenbogenbrücke gegangen. Fanny wir vermissen dich sehr aber wir wissen, dass du jetzt nicht mehr leiden musst. Wir vergessen dich NIE - Du hast einen Platz in unserem Herzen verdient - viel zu kurz war dein Leben.