Bruna

Volali ma Bruna a vytiahli ma zo studne. Bola som vychudnutá, kosť a koža, nikto nevie, ako dlho som v tej studni trčala. Chceli sa ma zbaviť? Alebo som tam padla a nikto ma nehladal? To je už dnes úplne jedno...

Ocitla som sa v útulku. Ani som nevedela, že také niečo existuje. Ale príma, dali sa mi napiť a najesť, v malých porciách, môj scvrknutý žalúdok si musel zase zvyknúť. Bola jeseň, studené noci, zakutali ma do deky a - hladkali po vychudnutých rebrách! To bolo ako na Vianoce, poviem Vám, no krása!

Ako na Vianoce bol celý ďalší čas, mesiace, rok. Vždy niečo pod zub, stále miesto na spanie, hladkanie, výbeh, čo by som si mala viac priať? Kľudne to mohlo tak ísť aj naďalej. Agnes a Denise, moje nové skoro-paničky,  sa o mňa starali - tak ako o všetkých veľa psov v útulku.

Ale jedného dňa zmena! Agnes mi opásala postroj, nasadli sme do auta a šli do Bratislavy. Tam na nás čakali dve príjemné panie, hneď mi ponúkli pamlsok...

Rolex Replica Watches

Agnes s nimi chvíľu debatovala, dala im nejaké papiere, smutne sa na mňa pozrela - a než som sa spamätala, sedela som v tom druhom, žltom aute a tie dve paničky si prisadli a šlo sa.

Čo Vám mám povedať... ešte ten istý deň som sedela v absolútnom teple v BYTE na gauči!! Tie dve paničky, Lenka a Eva, sa odvtedy o mňa starajú, deň čo deň, krmia ma, venčia, láskajú.  Venujú sa mi, podnikáme dlhé prechádzky, často s mojim kamošom Hydrom.

Taký poriadny sneh ako tejto zimy, to je super, poviem Vám!  A potom tam bolo ešte také huňaté čosi, to sme radšej zdrhli, Hydro a ja.

Pozdravujem všetkých z môjho DOMOVA

kde sa volám BORA!

Y. Neumannová, 26. febr. 2010