 |
 |
 |
Mám ťažkú hlavu a srdce...
... a so mnou určite všetci skúsení a rozumného úsudku schopní ochranári zvierat na Slovensku.
Situácia so psami na Slovensku je katastrofálna a je otázka času, kedy zažijeme kolaps útulkov.
Ochrana zvierat je bacilus, koho napadne, už sa ho nezbaví. Po nociach na ne myslím, vždy a aj v poslednej chvíli môjho života asi budem myslieť na ne, na tie tisíce nechcených psov, čo bude s nimi??!! swiss replica watches
Za posledných tak 5 rokov sa na Slovensku niečo zmenilo... vznikli nové a nové útulky. Ako odpoveď na početné odchytové stanice, asanácie, karantény, ktorými sa reguloval nadbytok psov na Slovensku. Neľudsky, šarhami, odstrelom, lopatou, ubitím, eutanáziou. Neželané potomstvo riešili majitelia utopením, predtým a aj dnes. Ale už nie v takej miere. Veď sú útulky... tam sa o ne postarajú...
Iniciatívou súkromných nadšencov, vybudovaním nových útulkov sa odľahčuje svedomie nezodpovedných majiteľov psov – a tých je strašne veľa. Určite viac než zodpovedných.
Nové útulky ako odpoveď na asanácie
Nové útulky začínajú plné nadšenia malým počtom psov... ročne ich počet narastá, čoskoro je ich 60, potom 100, potom 120 (aktuálne v Trnave), potom 150, potom 200 (Nitra) atď. Keďže v útulkoch sa psy neutrácajú, ani tí staručkí, slepí, nevládni, ale ani tie krásne na vlastné trovy sterilizované vlčiačky a iné krásne krížence... každý jeden útulok má skôr či neskôr stálice, teda psov, ktorým hrozí doživotie v útulku. Možno sa tam nemajú ani tak zle, často dokonca lepšie ako tam, odkiaľ ich vyhodili. Pes je zviera prispôsobivé, zvykne si na denný rytmus, chýba mu síce pohyb, výbeh, individuálny prístup, ale nuž čo, lepšie ako na ulici, na pospas osudu.
šteniatka,
A tých šteniatok! Piplané, liečené, oplakané, keď nedožijú, podľahnú infekčnému prostrediu koncentrovaného držania. Predtým sa ich zbavili majitelia utopením, teraz ich šupnú do útulku, s čistým svedomím... menej ich tým ale nebude!!
šteniatka,
šteniatka, plné krabice pred útulkami
Adopcie sú kvapka do mora...
Adopcie sú, ale nestačia a často nie sú trváce. Každodenné povinnosti v preplnenom útulku nedovolia kontrolu záujemcov o adopciu, návštevu budúceho domova, kontrolu dodržania adopčného protokolu, s podmienkou neskoršej kastrácie fenky resp. nemnoženia.
5-ročná Nella, 5 rokov v útulku Komárno
Mnohé útulky majú partnerstvo s Rakúskom a Nemeckom, umiestňujú časť zvierat tam. Tam, kde sa kastráciami/sterilizáciami už dávno účinne zredukoval ich počet psov tak, že si môžu dovoliť postarať sa o naše. A španielske, rumunské, maďarské a čo ja viem ešte ktoré prebytočné psy.
Aj ja pomáham týmto smerom, ale o to skorej mi prichádza tá starosť o budúcnosť slovenských premnožených psov, keďže adopcie, „export“ našich útulkáčov je kvapka do mora a len symptomatické riešenie. Kauzálne riešenie, odstraňujúce príčinu mizérie, je len a len zníženie počtu psov, čiže kastrácie, kastrácie, kastrácie.
Petície za kastrácie!
Petície proti týraniu a proti odstrelu v rozšírených poľovných revíroch sú dobrá vec, ale... dôležitejšie, životne dôležité na prežitie útulkovej scény, na redukciu premnožovania a tým aj normalizáciu vzťahu ku psom... sú petície, apelácia na zákonodarcov, poslancov: zavedenie kastračných programov, citeľné daňové úľavy pre kastrované zvieratá, kontrola dodržiavania zákona a vyhlášok o držaní psov (o tom aj príspevok Psy na Slovensku).
Aktivisti útulkov čoskoro nebudú mať silu na tie stovky psov, denne a denne nové. Ak prepukne epidémia z preplnenia (kotercový kašeľ len ako najnevinnejšia infekcia) budú musieť zavrieť brány. Ak sa zaplnia koterce tak, že ich kapacita bude dosiahnutá, aj keď duplovane, ako už teraz, budú musieť zavrieť brány. Kto ostane pred nimi, pôjde do nebíčka, tak či onak, humánne injekciou alebo pod kolesami auta, odstrelom, lopatou, sekerou... a sme tam, kde pred vznikom útulkov. Psí stredovek v srdci EU.
Bogi, 8 r., slepý, útulok N. Zámky
Y. Neumannová
Audemars Piguet replica watches