Jedného dňa som dostala mail od rakúskej priateľky, aktívnej v ochrane zvierat.

"Hallo,
eine unserer Nachbarsfamilien hier hat bereits einen älteren Rüden aus dem Tierschutz (Ungarn). Die Nachbarin würde gerne noch eine Hündin dazu aufnehmen, wenn die beiden sich vertragen. Sie möchte "einen richtigen Notfall", sollte eher klein sein, kann schon alt sein und auch ein Handycap ist kein Problem. Kennst Du solch einen Hund, der ein neues Zuhause braucht?"

V preklade: hublot replica
"Susedia majú psíka z útulku a chcú k nemu zobrať ešte fenku, aby sa znášali. Má to byť skutočný prípad zvieraťa v núdzi, zviera staré alebo postihnuté, zvieratko, ktoré súrne potrebuje nový domov."

Taká ponuka nie je každodenná. Okamžite som si prezrela zoznam psov z mne známych útulkov. Handicapovaných psov bolo zopár.

V útulku v Komárne napr. čierna Dora, menšia kríženka NO s labradorom, milá, mladá, prítulná - ale krivká následkom starého poranenia,
alebo malá Rita, "Corghi"-Mix, tmavozrzavá s dlhšou srsťou ako líštička, mladučká, miluje ľudí a deti, ale - má absencie, občas stráca vedomie (epilepsia?)
ale aj čistokrvná bassetka, najviac 4-ročná, zrejme chovná fena, ktorá odslúžila, o čom svedčia jej vyťahané cicíky.

Do útulku v Trnave práve pribudla Cindy, drobný kríženec čivavy s ratlíkom, 9 rokov. Jej panička sa dostala do ťažkej životnej situácie, musela sa presťahovať do ubytovne, kde držanie psov nie je dovolené. S plačom odovzdala psíka v útulku a chodila ju dni nato navštevovať. Cindy nechápala svet, brechala, nariekala, len ťažko si zvykala, že už nie je v náručí paničky, ale v unimobunke so šteniatkami...

Cindy s vedúcou útulku v Trnave

Voľba padla na Cindy!

Veterinár najprv skontroloval zdravotný stav, preveril očkovania. Pre cestu za hranice je potrebný EU pas a identifikácia čipom. Cindy zvládla všetky úkony bez mihnutia okom. Pred cestou autom mala hladovku, predsa, čo ak má morskú chorobu?

V deň cesty bolo poriadne horúce. Cindy sa zmierila s tým, že sme ju fukli do transportky. Bola tichúčko, podriemkavala, netušila, čo ju čaká. Na dohovorenom mieste stretnutia na rakúskej autostráde už netrpezlivo prestupovali traja ľudia, manželia s dospievajúcou dcérou, na vodítku čierny psík strednej veľkosti. Bol naším poznávacím znamením... Vyložili sme Cindy z auta, ozvalo sa trojhlasné "die ist aber süß!" Cindy bola v momente ich. Starenka Cindy, kľudná, prispôsobivá, hneď všetkých vybozkávala. S Felixom, tým "Šťastným" z maďarského útulku, kde sa neodvážil výjsť z búdy, lebo ho ako najslabšieho ostatné psy prenasledovali, si boli tiež sympatickí, nuž čo dodať?

Rodinka založila novému členovi svorky pripravený obojček, s menovkou, čo ak sa Cindy niekde zatúla... a dali sa na cestu domov. Ja tiež, s prázdnou prepravkou ale srdcom plným pekných pocitov...

Y. Neumannová, 26. 5. 2005