Logo Utulok.skVirtuálny útulok pre psov, mačky a iné domáce zvieratá
späť

Uverejnené v Zborníku z XI. ročníka odbornej konferencie  s medzinárodnou účasťou

„Manažment miest a obcí – právne aspekty súvisiace so spoločenskými, domácimi a voľne žijúcimi živočíchmi“,  Tatranská Javorina 22.-24. 6. 2011

AKTIVITY ÚTULKOV − UMIESTŇOVANIE ZVIERAT Z ÚTULKOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské útulky – quo vadis?

Dr. phil. Yvonne Neumann, Bratislava, yvonne.neumann@utulok.sk

Abstract:

  Slovac no-kill-animal-shelters are chronically full, adoptions in the country rare, the balance between incoming and outcoming numbers of animals misshaped. Cooperation with animal wellfare organisations in Austria and mainly Germany helps to reduce the animal counts, but these activities can not rescue the situation for ever. The only way with longterm effect would be a total country covered castration programme, to reduce the dog population as such.

1. Úvod

Už 10. rok pomáham slovenským útulkom, bližšie poznám útulky v Dubnici, Skalici, aktuáne som aktívna v N. Zámkoch, Trnave a Komárne. Do ďalších už nesmiem nazrieť, moja duša by to nezvládla. Pes je bytosť, ktorá cíti, smúti, teší sa, aj uvažuje. Podľa zákona je hodnotený ako vec... a mnohí veľmi o svoje veci nedbajú...

Spolupracujem s nemeckými a rakúskymi organizáciami, ktoré pomáhajú pri adopciách našich psov, lebo slovenské útulky a karanténne stanice sú beznádejne preplnené. Stavy psov v útulkoch zásadne neklesajú, len rastú. Adopčný potenciál na Slovensku nevládze držať krok s množením, s pribúdaním psov. Pes (a mačka, ale to je vlastná kapitola) je bytosť biologická, množí sa geometrickým radom, podľa zákonov prírody. Ak do toho procesu nezasiahneme, prerastie nám cez hlavu. Nakoniec, aj reprodukciu u ľudí regulujeme...

Ako je možné, že Nemci a Rakúšania berú od nás psov, nemajú dosť vlastných? Nemajú, lebo sa nepremnožujú! A to je šanca pre zopár stovák našich psíkov ročne, ale je to len kvapka do mora.

Nemeckí ochranári (Tierschützer) sú organizovaní v spolkoch, zastrešení organizáciou Dt. Tierschutzbund1, založenom v roku 1881.  Má 800 000 (platiacich...) členov a je tak najväčší spolok na ochranu zvierat a prírody v Európe. Organizácia zastrešuje 700 spolkov vrátane ich 500 útulkov.  Pre porovnanie: počet obyvateľov v Nemecku 82 Mio, na Slovensku  5,5 Mio, počet útulkov na Slovensku okolo 20.

Nemeckí psíčkári ako aj ľudia, ktorí nemajú doma psa, pokladajú psa jednoznačne za člena rodiny (98 a 91 %) a sú tej mienky, že pes si zaslúži definované miesto v spoločnosti (95 a 85 %)2   Teda celkove iný prístup k bytosti pes... Dvorové držanie psa temer neexistuje. Pes je členom rodiny, ich majitelia vynakladajú veľa aktivít pre a so psom. Nemecké útulky síce nariekajú, že sú preplnené... čo je aj pravda, ale psami, ktoré sú ťažko umiestniteľné, hryzavé, problematické a hlavne tzv. bojové, ktorých majitelia nesplnili prísne podmienky ich držania.  Obľúbené druhy, malé, chlpáne, predovšetkým fenky, tie márne hľadajú  záujemci o adopciu v nemeckých útulkoch. Majitelia psov sa skutočne zodpovedne starajú o to, aby sa zviera nemnožilo, psy sú kastrované/sterilizované, alebo aspoň v čase hárania pod účinnou ochranou.

2. Adopcie v Nemecku

Pokiaľ viem, veľa slovenských útulkov má patronátny spolok v Rakúsku alebo Nemecku.  Kolegovia z cudziny nás často navštevujú, zbierajú finančné a vecné dary, ponúkajú aj kastračné akcie, tie sa ale z rôznych dôvodov nedajú realizovať (nie sú operačné priestory, problém pooperačného umiestnenia viacerých operovaných psov.) Spolupráca  pri umiestňovaní našich útulkáčov prebieha za pomoci internetu. V obidvoch menovaných krajinách sú veľké umiestňovacie portály, s tisíckami inzerátov psov zo zahraničia kol-dokola, Španielsko, španielske ostrovy,  Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko atď.  Bieda psov   je bezmedzná, žiaľ.

Dobrá fotografia, dnes už aj video, a dobrá story, popis psíka sú na začiatku. Záujemci o adopciu obdržia najprv dotazník (Selbstauskunft, SK) so základnými otázkami, ako by pes u nich bol držaný. Dôraz sa kladie napr. na čas, ktorý má záujemca pre psa. Celodenná neprítomnosť v zamestnaní je dôvodom na odmietnutie. Po obdržaní vyplneného dotazníka sa telefonicky objasnia potrebné detaily, aby sa zistilo, či sa tento pes a tento človek/rodina k sebe hodia. Potom sa organizuje osobná kontrola miesta (Vorkontrolle, VK), návšteva rodiny v ich dome/byte. Aj tu pomôže internet pri hľadaní kontrolóra podľa miesta bydliska. Po týchto krokoch sa podpisuje adopčná zmluva a organizuje termín cesty a odovzdania psíka do rúk nových majiteľov.

Transport umiestnených psov a tých šťastlivcov, ktorí idú do dočasnej opatery (Pflegestelle) ako štartovacia plocha pre adopciu, lebo mnohí záujemci chcú psíka najprv vidieť... sa koná už len oficiálne, s platným TRACES povolením, čo je Certifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva (EU), aj keď nás ochranárov  pojem „obchod“ bolí... veď všetka tá aktivita je robená dobrovoľníkmi, bez akéhokoľvek komerčného záujmu. Nikto na umiestnení psov nezarobí... napriek kope neprajníkov, ktorí tvrdia niečo iné. Príprava psa na adopciu do zahraničia zahrňuje očkovania, antiparazitárne aktivity, kastráciu, čip a EU pas. Plus transportné výdavky a poplatky za inzerovanie v regionálnej tlači. Plus benzín na potrebné cesty Vorkontrolle a Nachkontrolle, teda kontrola pomerov po umiestnení. Adopčný poplatok je o niečo vyšší ako menované výdavky, používa sa ako rezerva pre prípad ochorenia zvieraťa v dočasnej opatere, na poistenie a kopu iných neočakávaných výdavkov.

S podmienkou vystavenia TRACES sme zintenzívneli kontakty s úradnými veterinármi, ich ústretovosť je podmienkou, zoznamy psov na cestu sa do poslednej chvíle upravujú v snahe  optimálneho využitia dopravného prostriedku.

Na druhej strane cesty je to všetko iné ako ružové... Úrady v Nemecku sa bránia prílivu psov zo zahraničia, v posledných rokoch sa sprísňuje legislatíva, kolegovia ochranári, zaoberajúci sa umiestňovaním zahraničných psov, musia splniť stále viac a stále prísnejšie kritériá. Bezpochyby je to niečo ako kontrola kvality, môcť si dať na štít potvrdenie o splnení podmienok paragrafu 11 nemeckého Zákona o ochrane zvierat3:


Povolenie od príslušného veterinárneho úradu podľa Par. 11, odsek 1, bod 2 musia mať nielen útulky, psie hotely, ale aj spolky, dokonca aj dočasné opatery. Kto sa venuje psom dovezenými zo zahraničia, musí splniť par. 11, odsek 1, bod 3b o obchode so stavcami, smernica  92/65/EWG,  pričom nehrá úlohu, že so psami neobchodujú. Adopčné aktivity sú podmienené skúškou znalostí podľa par. 11 (Sachkundennachweis), potrebné je aj potvrdenie o živnosti (Gewerbeschein), to má zase daňové  implikácie, dôkaz o neziskovosti resp. verejnoprospešnosti (Gemeinnützigkeit). Spolky, ktoré umiestňujú len zahraničné zvieratá, strácaju verejnoprospešnosť, na jej udržanie je potrebné umiestniť aspoň 50 %  zvierat z nemeckých útulkov. Takto to bude stále ťažšie a ťažšie pre našich nechcených psíkov...

To je teda odbyt zo slovenských útulkov. Dve tretiny umiestnených psov idú do zahraničia. Tento „trh“ je stále komplikovanejší, plnší, saturovaný. Nebude dlho trvať a slovenskí psíkovia budú musieť ostať na Slovensku. Čo s nimi???

3. Celoplošné kastrácie ako jediné systémové riešenie

Účinné riešenie neželaného množenia, teda prebytku psov a mačiek je len a len kastrácia, predovšetkým feniek. U nás žiaľ ešte tak zriedkavá, v pokročilejších krajinách samozrejmá a inde jednoducho nutná.

Čo s tými košmi šteniatok dvakrát do roka, prvý vrh sa podarí možno rozdať či viac-menej nanútiť príbuzným a známym v okolí, druhý vrh už ostane na ocot, šteniatka rastú, zrazu sú 2-3 mesačné, majiteľ sa zobudí, šup s nimi do útulku, v tom lepšom prípade.

Nechcem tu vyratúvať možné krutosti, týranie zvierat, nechcených, vyhodených na autostrádu v nádeji, že ich prejde auto, psov s vrastenou šnúrou okolo krku po pokuse strangulácie, psov so spálenou kožou, krvavými ranami po sekere. Jednoducho je ich veľa, psov (aj mačiek...) a jediné, skutočne jediné humánne a systémové riešenie je kontrola množenia, teda kastrácie (v zahraničí sa často používa pojem kastrácia pre obe pohlavia).

Okolo kastrácií na zastavenie reprodukčného procesu u psov aj feniek alebo   sterilizácií  sa vinú mýty a  neoverené názory. Osveta, vysvetlenie súvislostí, vnesenie do  povedomia, to je jedna vec. Nielen v mestách ale hlavne na vidieku, aj na tom najvýchodnejšom, aj v tých najchudobnejších štvrtiach na perifériách obcí.

 Najúčinnejšie by ale mohli zapracovať zákonodarci, samosprávy, poslanci. Aj tam sa treba najprv dostať do povedomia, vzbudiť pocit zodpovednosti za tie štvornohé bytosti okolo nás. Je žiaľ len málo miest alebo obcí, ktoré sú tejto tematike naklonené. Problém vyhodených psov bez pána sa rieši odchytom, zavretím do karanténnej stanice, v lepšom prípade útulku. Utratenie psa je legalizované zákonom a je v záchytných tzv. karanténnych staniciach bežné. Česť výnimkám. Na rozdiel od týchto sa v útulkoch neutráca, za cenu stále plnších kotercov, až do prasknutia, až do stavu, keď jednoducho kapacita ďalej nestačí. Pritom útulky neplatí štát ale privátne osoby, občianske združenia.

Daň za psa nie je žiaľ špecifická, ide do všeobecného rozpočtu, teda nie na psíčkárske účely. Ale práve tu by sa dalo riešiť: citeľné zníženie dane za kastrovaného psa ako motivácia a prejav zodpovednosti. Na celom Slovensku. Ako prvý smerodajný krok. Aby Slovensko neostalo vo veci ochrany zvierat vývojovou krajinou...

4. Povinné čipovanie

Ešte by som si priala aj vyriešenie povinného čipovania psov, tak ako je to povinnosťou v Rakúsku. Identifikačný čip a centrálna, každému prístupná registrácia majiteľov, aby sa dal nájsť ten, ktorý svojho psa vyhodí. Bolo by ich menej. Do útulku v Trnave dováža Mestská polícia temer denne nových psov. Nie všetci sú vyhodení, práve naopak, väčšina má majiteľa, ale zlé ploty a znudené, celý deň na seba odkázané zviera ide na potulky, často za psími slečnami, prejde zopár kilometrov, za 1-2 dni by sa po vlastnej stope vrátil... ale sám pes na ulici nesmie byť, príde do útulku... a už tam zostane, nikto ho nehľadá, je to „vec“ nahraditeľná. Možnosť identifikácie majiteľa na základe identifikačného čipu psa by bola účinnou cestou na zníženie počtu psov v útulkoch a karanténnych staniciach.

Aktuálne zaviedla spolková krajina Dolné Sasko (Niedersachsen) ako prvá v Nemecku  povinné čipovanie všetkých psov od veku 6 mesiacov, centrálnu registráciu majiteľov, povinné poistenie – poistenie povinného ručenia za psa, ako aj skúšku základných znalostí pre každého držiteľa psa4 (predtým len tzv. 40/20 pravidlo, teda skúška znalostí predpísaná pre držiteľov psov  väčších ako 40 cm resp. ťažších ako 20 kg).

Čipovanie v Nemecku nie je nové, ale bolo pôvodne motivované  majiteľmi, aby sa dal pes identifikovať v prípade straty. A samozrejme na cesty v rámci EU.

5. Nové útulky ako odpoveď na asanácie

Iniciatívou súkromných nadšencov, vybudovaním nových útulkov sa odľahčuje svedomie nezodpovedných majiteľov psov – a tých je strašne veľa. Určite viac než zodpovedných.

Nové útulky začínajú plné nadšenia malým počtom psov... ročne ich počet narastá, 100 a viac nie je vôbec zriedkavosťou. Keďže v útulkoch sa psy neutrácajú, ani tí staručkí, slepí, nevládni, ale ani tie krásne na vlastné trovy sterilizované vlčiačky a iné krásne krížence... každý jeden útulok má skôr či neskôr stálice, teda psov, ktorým hrozí doživotie v útulku. Bez adopčnej pomoci do zahraničia sa žiaden útulok nezaobíde. Útulok Trnava napr. prijal v roku 2010 celkom 425 psov,  pôvodní  majitelia si vyzdvihli 36,  401 sa umiestnilo, z toho 255 do Nemecka a Rakúska. Čo by bolo, keby tých 255 neodišlo von??

Aktivisti útulkov čoskoro nebudú mať silu na tie stovky psov, denne a denne nové. Ak prepukne epidémia z preplnenia (kotercový kašeľ len ako najnevinnejšia infekcia) budú musieť zavrieť brány. Ak sa zaplnia koterce tak, že ich kapacita bude dosiahnutá, aj keď duplovane, ako už teraz, budú musieť zavrieť brány. Kto ostane pred nimi, pôjde do nebíčka, tak či onak, humánne injekciou alebo pod kolesami auta, odstrelom, lopatou, sekerou... a sme tam, kde pred vznikom útulkov. Psí stredovek v srdci EU.

Literatúra

[1 ] http://www.tierschutzbund.de/

[ 2] Die Pedigree Studie 2007,  

http://www.initiative-prohund.de/Pedigree%20Studie%202007.pdf

[3 ] Das Tierschutzgesetz, http://bundesrecht.juris.de/tierschg/

[4 ] Neufassung des Hundegesetzes im Landtag beschlossen, Novelle tritt am 1. Juli   2011 in Kraft,  http://www.ml.niedersachsen.de/live/live.phpnavigation_id=1810&article_id=96634&_psmand=7