Logo Utulok.skVirtuálny útulok pre psov, mačky a iné domáce zvieratá
späť

Adopcie... trpká skúsenosť


 

S pisateľkou nasledujúcich riadkov nezdieľam mienku, že všetky adopcie na Slovensku sú zlé. Poznám kopu psíkov, ktorí sa dostali do dobrých rúk, sú milovaní, jedná sa s nimi s rešpektom a je o nich vhodne postarané. Jej príspevkom chcem ale poukázať na potrebu veľmi dobre preveriť, komu sa psík vydá. Dôverovať ale kontrolovať!!

 "Slovenské adopcie...nikdy nemáte istotu, či adoptovaný psík neskončí na reťazi alebo dakde vyhodený v lese. S adopciami na Slovensku nemám dobré skúsenosti.  Toho môjho kríženca pitbulla Duga som adoptovala 2x, ani raz mu nevyšla adopcia. Duga som našla pri ceste ako 3 týždňové šteniatko, ledva malo otvorené očička, papať ešte nevedel. Pršalo, lialo a malý psíček plakal na krajnici. Bola som na bicykli, jednou rukou som držala dáždnik, druhou som držala bicykel, nemala som kam dať mokré  šteniatko, tak som ho strčila do vrecka kabáta a odviezla ho domov.

Po 2 mesiacoch som mu začala hľadať nového majiteľa, podala som inzerát do novín, na Bazoš. Po prvý krát sa prihlásil manželský pár z vedľajšej dediny. Duga som im dala s podmienkou, že občas ho navštívim. Aj sa to stalo, po mesiaci som ho išla navštíviť, psíka mi nechceli ukázať. Ako som sa hádala na dvore s pani, vyšlo malé dievčatko a povedalo, že psíček je vzadu zavretý v chlieve. Pani ma tam nechcela pustiť, ale ja som bola odhodlaná tam ísť a nemala silu ma zastaviť. A áno, moje šteniatko bolo zavreté v chlieve, v zime, v smrade, aj vodu mal zamrznutú. Brala som ho do náručia, nič som sa nepýtala, buchla som dverami, že až sklo vyletelo a odišla som s ním preč.

Dala som ho do poriadku, znova pribral, znova sa z neho stalo živé šteniatko a ja, keďže som mala vtedy už doma 4 psíkov (zachránených z ulice), znova som ho ponúkala na adopciu. Prišiel pán v stredných rokoch, že by mal o psíka záujem. Psík sa mu páčil, bol k nemu aj milý, sľúbil mi hory-doly, že u neho sa bude mať výborne. Psíka som mu dala. Ešte šťastie, že som si od neho vypýtala meno a adresu.

Poobede prišiel manžel domov z roboty a ja celá natešená mu rozprávam, že Duga zobral jeden veľmi dobrý muž, menom XY. Keď som vyslovila jeho meno, videla som, že sa manželovi v ruke zastavila lyžička a už som vedela, že to nie je dobre. Manžel toho pána poznal, bol jeho bývalý kolega, alkoholik, a manžel vedel, že u neho psík dožije zopár mesiacov a potom tam dovlečie nového a potom zas nového. Ja som čakala len kým manžel dojedol večeru, potom sme išli spolu k pánovi, že psíka beriem spať. Pán alkoholik nebol doma, ale počula som, že psík dakde plače. Zozadu som prekročila plot, vošla do dvora a videla  môjho 4 mesačného Duga na reťazi!!!!! Bol priviazaný o strom, bez búdy, na zemi hodená nejaká stará handra, a on na tom ležal. Hneď som mu z krku odmontovala reťaz a zobrala ho domov. Ďalšiu adopciu som už neskúšala, psík zostal u nás natrvalo. Po týchto 2 nevydarených adopciách som si povedala, že na Slovensku už psíka nikomu nedám. Prepáčte, že som vám napísala celý román, ale musela som to napísať, prečo uprednostňujem zahraničné adopcie."

 

Ja osobne (YN) sa už roky venujem zahraničným adopciám, tam sa preveruje a kontroluje systematicky a dôkladne. Prístup rakúskych a nemeckých ľudí k domácemu miláčikovi je príkladný, sú zárukou dobrého domova. Chcem ale vyzdvihnúť tých mnohých dobrých slovenských adoptantov, poďakovať každému jednému, kto dá útulkáčovi šancu a stará sa oňho tak ako sa patrí.

 

od nemenovanej pisateľky spracovala Y. Neumann 9. 1. 2014