I. Taša v útulku Trnava

Taša mala smutný život. V dedine neďaleko Trnavy patrila mužovi, ktorý sa rád díval na dno pohárika... Neraz si na Taši vybíjal agresie. Miska prázdna, kopance a hrubé slová. Susedka, jedna z mála ľudí s kurážou, sa na to nevedela dívať. Dohovárala majiteľovi, ale žiadna zmena. Jedného dňa ho uhovorila. „Berte si ju!“...
Taška prišla do útulku, kde sa mala hneď lepšie. Ale jej dušička bola poznačená, boľavá. Krčila sa v kúte koterca, bála sa všetkých a všetkého.
Raz, pri venčení, na ktoré ešte nebola ani celkom zrelá, sa chlapcovi venčiarovi, ktorý to chcel nerozvážne vyskúšať bez vodítka, vymkla a utekala kade ľahšie. Nebolo jej... BlancPain replica watches

Starosť pracovníčiek útulku bola veľká. Práve Taša, bojazlivá, ešte krátko v útulku, nepoznala cestu naspäť. Horúce leto, 36 stupňové horúčavy. Prehladali celé okolie, fenky nebolo.
S útulkom hraničí veľký neopatrený pozemok, zarastený nad kolená. Vedúca útulku Anka akosi tušila: Taša je v blízkosti. Denne prečesávala húštinu, vyložili jej vodu a jedlo. To bolo nedotknuté, tri dlhé dni.
Anke to nedalo pokoja. Na tretí deň sa dala ešte raz do kontroly porastu, meter za metrom. Ako keby Tašu cítila, jej slabé dýchanie. Až ju skutočne našla. Apatickú, vysilenú, dehydrovanú, ležala bez sily, na zomretie. Na rukách ju vniesli do koterca a celé dni piplali. Až si zvykla, bola fotografovateľná pre internetovú stránku...

... a jej osud sa zvrtol k lepšiemu. Čítajte ďalej správy nových majiteľov:

II. Taša v novom domove

Rada by som sa podelila o svoju skúsenosť zo psíkom z útulku.
Naša Sindy- sibírsky husky nám uhynula a tak som začala sledovať na internete psie útulky. Manžel si želal mať psa, ktorý by sa hodil aj ako poľovný pes. Bývame na východe Slovenska a psíky z tejto lokality nám nepadli do oka. A hlavne sme chceli psíka, nie fenu. Mali sme skúsenosti s fenkami a v čase honcovania sme mali problémy so psami z dediny , ktoré sa samozrejme voľne pohybujú po dedine a prehrabú sa cez plot k sučke. Aj keď sme mali sučky stále v koterci, nepríjemnosti z dier v plote vždy boli.

Na internete som našla Tašu, stavača, ktorý bol týraný majiteľom alkoholikom v trnavskom útulku. Manželovi som povedala, že som našla poľovného psa, ale suku a až v Trnave. Ani som nepredpokladala, že manžel by šiel z východného Slovenska na západné kvôli psovi z útulku a ešte k tomu sučke. On si želal mať psa. Neviem prečo, ale tento stavač mi akosi padol do oka, či svojim zlým osudom alebo že to nebol kríženec, ale začala som manželovi vysvetľovať, že je jedno, či máme psa alebo suku, zodpovednosť je tam vždy. Psíka tiež treba strážiť, aby v čase honcovania neušiel za sučkou. A tak prišiel deň, že sme sa rozhodli o adopciu tohto stavača z Trnavského útulku.

Najprv som telefonovala, či ho ešte v útulku majú a potom sme sa dohodli, že si pre fenku ideme. Bol piatok , 9. 9. 2005 a my sme sa skoro ráno vybrali na dlhú cestu do Trnavy. Zobrali sme misku a vodu, aby psík po ceste mohol dopĺňať tekutiny, pretože september bol výnimočne horúci a slnečný. Do útulku sme prišli asi o desiatej, plní očakávania z neznámeho. Bol to pre nás silný zážitok, pretože sme ešte v žiadnom útulku neboli. Tento Trnavský nás však milo prekvapil svojou čistotou a umietnením. Naša Taška bola v koterci ešte s dvomi sučkami. Bola skutočne veľmi bojazlivá, ani z búdy nechcela vyliezť. Bola som z nej úplne dojatá. Ako s ňou musel pôvodný majiteľ zaobchádzať, keď sa tak strašne bála. Pani z útulku mi povedala, nech sa idem s Taškou prejsť na vodítku. A tak som absolvovala prvú vychádzku.
Bola veľmi zlatá a tak moja odpoveď na otázku , či si ju berieme, bola áno.

Cestou na východ sme často stáli , aby si mohla Taška trochu pobehaťa dorazili sme domov až večer.
Tašku už máme skoro polrok , ale sme veľmi radi, že sme išli pre ňu psíka tak ďaleko. Už je to úplne iný psík. Už nie je taká ustráchaná , už prejavuje radosť vrtením chvostíka, je veľmi hravá. Zobrali sme ju aj na spoločnú poľovačku, aby si zvykla aj na iných psov a hlavne na pachy. Neviem, či je stavač , možno má niečo z malého munsterlandského, ale na tom už nezáleží. Tašku máme obaja s manželom veľmi radi a desí nás predstava, že by si ju prišiel pôvodný majiteľ vziať. Stala sa súčasťou nášho života. Delíme sa s manželom o raňajšie a večerné prechádzky a večer nám robí spoločnosť pri sledovaní televízie. Niekedy rozmýšľam nad tou pani, ktorá doniesla tohto psíka do útulku, že by som sa jej poďakovala za to, že zachránila jednu nemú dušu pred týraním.

replica watches www.hellorolex.watch